Cesta Detroit Red Wings za Stanley Cupom 2002

19. března 2013 v 15:00 | Martin Užák |  Z histórie Red Wings

Žigmund Pálffy, Adam Deadmarsh a Felix Potvin boli hlavnými dôvodmi, pre ktoré Red Wings skončili svoju púť v play-off 2001 už v prvom kole. Po úvodných dvoch výhrach Detroitu prišli zranenia Stevea Yzermana a Brendana Shanahana, vďaka ktorým sa Los Angeles Kings podarilo nečakané, keď z pozície outsidera obrátili sériu vo svoj prospech a triumfovali 4:2 na zápasy.

Nezvyčajne dlhé čakanie na leto bolo plné bolesti a otázok, na ktoré však Red Wings našli odpovede už krátko po otvorení trhu s voľnými hráčmi. Rozhodli sa totiž, že vybudujú mužstvo snov.

Honba na hviezdy začala 1. júla 2001. Do Hockeytownu vtedy prišiel Dominik Hašek, dlhoročný brankár Buffala a posledný držiteľ Vezina Trophy. Hašek túžil byť vymenený do mužstva, v ktorom má reálnu šancu na zisk Stanley Cupu. Zároveň ale trval na tom, aby svoj budúci klub pri výmene výrazne neoslabil. Manažér Sabres Darcy Regier jeho želaniam vyhovel, keď si za neho vypýtal veterána Viačeslava Kozlova.

S fenomenálnym Hašekom v kádri sa Red Wings podarilo povýšiť na nový level, no ako ukázali nasledujúce dni, angažovanie tohto českého mága bolo len začiatkom veľkého letného posilňovania.

Onedlho do Detroitu zamieril aj Luc Robitaille, ktorý so smútkom, no s odhodlaním opustil milované Los Angeles. Arzenál Red Wings bol neskôr dotvorený ostrostrelcom Brettom Hullom, ktorý je rovnako ako Hašek a Robitaille jedným z najlepších hokejistov na svojom poste v histórii NHL. Hullov príchod umožnili predovšetkým štyria hráči, ktorí dobrovoľne súhlasili so znížením svojich platov.

Leto 2001 bolo spočiatku dlhé a trpké, no na jeho konci Detroit disponoval mimoriadne zvučným tímom, ktorý bol právom pasovaný za hlavného kandidáta na zisk Stanley Cupu.

Papierové predpoklady sa začali napĺňať už od začiatku novej sezóny 2001/02. Nabité mužstvo Detroitu svojich súperov doslova valcovalo, keď vyhralo 22 z prvých 27 stretnutí základnej časti.

Červeno-biela mašina si neoddýchla ani počas olympijskej prestávky. Na reprezentačný turnaj snov zamierila viac ako polovica kádra Red Wings, pričom siedmi hokejisti si z olympiády odniesli medaily.

Krátko po opätovnom rozbehnutí súťaže Detroit dosiahol na hranicu 100 bodov. Podarilo sa mu to 9. marca 2002, teda o mesiac skôr ako ostatným stobodovým mužstvám Bostonu a Torontu.

Karta sa však začala obracať, a to hneď v nasledujúci deň - 10. marca 2002. Red Wings vtedy nastúpili na ľade Buffala, kam sa po prvý raz od svojho odchodu vrátil Dominik Hašek. "Červené krídla" utrpeli prehru 1:5, ukázali veľmi zlý výkon a upadli do letargie, z ktorej sa zrazu nedokázali prebrať.

Red Wings v tomto období čelili nedostatku motivácie, pretože si s predstihom zabezpečili postup do play-off a celkové prvenstvo v základnej časti. Detroit nevyhral posledných sedem zápasov regulárnej sezóny a predvádzal nesúrodé výkony, ktoré by ho za iných okolností do play-off nedostali.

Vyraďovacie boje snáď budú vykúpením - dúfali v polovici apríla 2002 v Hockeytowne.

Prvé kolo sľubovalo súboj s Vancouverom, mohutne finišujúcim mužstvom, ktoré sa na poslednú chvíľu predralo na ôsme miesto v konferencii. Canucks si svoju formu preniesli aj do vyraďovacích bojov a zle hrajúcim Red Wings vzali prvé dva zápasy v Joe Louis Arene. Niektorí fanúšikovia "Červených krídel" boli z takéhoto vstupu do play-off namosúrení natoľko, že na ľad začali hádzať dresy s Hašekovým menom.

Strelecký účet tretieho duelu série s Canucks síce otvoril ubolený kapitán Steve Yzerman, Red Wings sa ale tešili krátko. Zanedlho prišlo vyrovnanie domáceho Todda Bertuzziho, po ktorom sa sezóna Detroitu ocitla na pokraji konca. Záver druhej tretiny však priniesol kľúčový okamih, ktorý všetko zmenil.

Red Wings dokázali povstať vďaka Nicklasovi Lidströmovi, ktorý strelou od červenej čiary prekvapil gólmana Dana Cloutiera. Preklopenie psychickej výhody na stranu Detroitu bolo poznať aj na lepšej hre Hašeka, ktorý v ďalšom priebehu zápasu zlikvidoval veľkú šancu Eda Jovanovskiho i Bertuzziho trestné strieľanie.

Od momentu, kedy sa Red Wings vďaka Nickovi Lidströmovi otriasli, sa už nenechali zastaviť. Vo štvrtom súboji sa spoľahli na kapitána Yzermana, v piatom na Sergeja Fjodorova a v šiestom na Bretta Hulla, ktorý k štvrtému víťazstvu v rade a postupu do semifinále Západnej konferencie prispel hetrikom.

Rozletené "Červené krídla" spočiatku nedokázali pribrzdiť ani St. Louis Blues, ktorí na ne nestačili v prvých dvoch zápasoch semifinálovej série Západnej konferencie. V treťom súboji sa im však darilo nad očakávania a Detroit porazili vysoko 6:1. Blues cítili, že sériu by ešte mohli otočiť vo svoj prospech.

O zlom sa pokúšal najmä kapitán St. Louis Chris Pronger, ktorý vedel, že jeho náprotivok Steve Yzerman hrá s poraneným kolenom a na vlastnú zodpovednosť. V jednom okamihu štvrtého zápasu, kedy sa stretli na ľade, sa Pronger pokúsil Yzermana naraziť na mantinel. Yzermanovo koleno však minul, po nevydarenom hite padol na ľad a scénu nakoniec opustil s vlastným pošramoteným kolenom.

"Bluesmani", ktorí svojho kapitána potrebovali tak, ako človek potrebuje kyslík, stratili všetku energiu, štvrtý súboj (aj kvôli jednému gólu Yzermana) prehrali a s play-off sa rozlúčili po piatom zápase série.

Tak, ako sa hokejový svet vo februári 2002 dočkal očakávaného olympijského finále medzi výbermi Spojených štátov amerických a Kanady, tak sa v druhej polovici mája 2002 dočkal žiadaného semifinále play-off. Zatiaľ čo vo Východnej konferencii sa proti sebe postavili menej sledované mužstvá Carolina Hurricanes a Toronto Maple Leafs, na západe prišlo ku gigantickému stretu medzi Detroitom a Coloradom.

Konfrontácia dvoch titánov mala štatút predčasného finále Stanley Cupu. V drese Avalanche nastúpili hokejisti ako Joe Sakic, Peter Forsberg, Patrick Roy, Rob Blake, Chris Drury, Adam Foote, Milan Hejduk, či Mike Keane. Na strane "Červených krídel" zasa stáli budúci členovia Siene slávy ako Steve Yzerman, Brendan Shanahan, Sergej Fjodorov, Brett Hull, Nick Lidström, Chris Chelios, Igor Larionov, Luc Robitaille a Dominik Hašek. NHL sa skrátka dočkala bitky, ktorú chceli vidieť všetci.

Prvý zápas série získali po hetriku Darrena McCartyho "Červené krídla". O odpovedi "Lavín" rozhodol v predĺžení druhého stretnutia Chris Drury. Vyrovnané boli aj ďalšie dva duely - Red Wings znova viedli po zásahu Fredrika Olaussona v nadstavení, zatiaľ čo štvrté meranie síl bolo opäť korisťou Avalanche. Predĺženie rozhodovalo aj v piatom súboji, ktoré ukončil Peter Forsberg.

V prvých piatich zápasoch tejto série ani raz neplatilo, že by Detroit skóroval ako prvý. Do šiesteho súboja teda vstupoval s nožom na krku, no nakoniec sa znova dočkal zlomu, ktorý všetok vývoj zmenil.

Obrat v zápolení medzi Coloradom a Detroitom začal v závere úvodnej tretiny šiesteho duelu. Gólman Avalanche Patrick Roy vtedy zlikvidoval veľkú šancu Yzermana a svoj výborný zákrok demonštroval zdvihnutím lapačky do vzduchu. Táto jeho póza - známa aj pod pseudonymom "Statue of Liberty" (socha slobody) - sa však skončila nešťastne. Royovi totiž puk vypadol, čo využil Brendan Shanahan a poslal ho do siete. "Svätý Patrick" sa okamžite chytil za hlavu, tušiac, že jeho chyba môže poznačiť zvyšok série.

V pokračujúcom priebehu zápasu vystúpil do popredia aj Hašek, ktorý predviedol svoj najlepší výkon v play-off. Red Wings sa po góle Darrena McCartyho ujali vedenia 0:2, no Avalanche sa nevzdávali. Iskierku nádeje chceli vykresať v závere zápasu, kedy požiadali rozhodcov, aby premerali čepeľ Hašekovej hokejky. Ukázalo sa však, že je v súlade s pravidlami. Pokojný "Dominátor" svoju hokejku dostal späť do držby, udržal čisté konto a Avalanche tým zasadil definitívny úder, z ktorého sa viac nedokázali spamätať.

Siedmy zápas veľkolepej série bol pre Colorado deštrukciou. "Lavíny" ani raz neskórovali a v Hockeytowne utrpeli debakel 0:7. Roy, ktorý o výsledku série nešťastne rozhodol, opustil scénu po šiestom góle, zatiaľ čo burácajúca Joe Louis Arena oslavovala jedno z najslávnejších víťazstiev novodobých Red Wings.

S postupom cez najťažšieho protivníka Red Wings vyleteli do výšin, z ktorých však po prvom súboji finále Stanley Cupu spadli. Prekvapujúci finalisti z Caroliny totiž uspeli po zásahu Rona Francisa v predĺžení, v ktorom umocnili svoju dominantnosť, keďže z gólu v nadstavení sa tešili už po siedmy raz.

V druhom zápase finále sa "Červené krídla" dostali späť, keď v závere tretej časti skóroval Nicklas Lidström, aby krátko na to upravil na konečných 3:1 Kris Draper. Finálová séria bola po dvoch detroitských zápasoch vyrovnaná, takže sa zdalo, že najbližšie stretnutie v Raleighu môže byť kľúčové.

Tretí zápas finále Stanley Cupu sa dlho vyvíjal lepšie pre Hurricanes, ktorí ešte 74 sekúnd pred koncom riadneho hracieho času viedli 2:1. Avšak Red Wings si vďaka gólu Bretta Hulla vybojovali predĺženie.

Pôjde o prelomenie karolínskej vervy, alebo o ďalšie víťazstvo Canes v nadstavení?

Odpoveď na túto otázku na seba nechávala čakať až do tretieho predĺženia. Po takmer 115 minútach hry sa pred domácim gólmanom Artursom Irbem objavil najstarší hokejista súťaže Igor Larionov, ktorý puk umiestnil pod hornú žŕdku a rozhodol tak tretie najdlhšie finále Stanley Cupu v histórii NHL.

Larionovov gól dodal Red Wings veľkú psychickú výhodu. Štvrtý súboj série sa pre Detroit začal s vedomím, že v prípade víťazstva bude len jeden krok od zisku slávneho strieborného pohára.

Skóre štvrtého finále otvoril svojím celkovým stým gólom v play-off ostrostrelec Brett Hull. Canes mohli vyrovnať kapitánom Ronom Francisom, ktorý však trafil iba tyčku odkrytej bránky. Nočné mory Hurricanes doznali svojho vrcholu, keď Red Wings zvíťazili 3:0 a ujali sa vedenia 3:1 na zápasy.

Záver druhej tretiny piateho zápasu finále priniesol kontaktný gól, ktorým Carolina znížila na 2:1. Tento stav platil po väčšinu tretej časti hry. Joe Louis Arena stála na nohách, hra sa kúskovala a Hurricanes sa nemohli dostať k ucelenej akcii. K mantinelu sa pomaly blížila truhlička so slávnym Stanley Cupom.

Luc Robitaille nastupoval v záverečných minútach iba zriedkavo. Ťažko totiž držal vztýčenú hlavu, na ktorej sa mu začínali ligotať oči. Dominik Hašek zasa neustále poškuľoval po časomiere. Fredrik Olausson a Steve Duchesne trávili väčšinu záverečných okamihov na lavičke, počúvajúc burácajúcu Joe Louis Arenu, ktorá si mohutne pýtala Stanley Cup - aj pre týchto štyroch veteránov, ktorí ho ešte nikdy nezískali.

45 sekúnd pred koncom riadneho hracieho času trafil opustenú bránu Hurricanes Brendan Shanahan. Red Wings tým navýšili svoje vedenie na 3:1 a tušili, že sezónu 2001/02 ukončia ako víťazi.

Shanahan sa vrhol do objatia s Yzermanom. Hašek od radosti opustil svoje bránku a spontánne sa ponáhľal za spoluhráčmi na vlastnej modrej čiare. Jeho ruky sa víťazoslávne dvíhali k stropu arény - k časomiere, na ktorej sa blížil nádherný koniec nádhernej sezóny. Steve Duchesne zasa nadšene poskakoval na lavičke, kde nechýbali ani Jiří Fischer, Jiří Šlégr, či slávny Vladimir Konstantinov.

Keď sa Chris Chelios onedlho otočil chrbtom k stredovému kruhu, zdvihol ruky a ako prvý zamieril za tešiacim sa Dominikom Hašekom, odvážny sen hviezdnych Detroit Red Wings sa stal skutočnosťou.

Krátko po skončení finále sa niektorí starší hráči nevenovali iba oslave so spoluhráčmi, ale aj ďakovaniu Scottymu Bowmanovi. Niektorí z nich totiž už vedeli, že tento veľký tréner práve ukončuje svoju bohatú kariéru. Jedným z ďakujúcich bol aj obranca Nicklas Lidström, ktorý o niekoľko okamihov neskôr ako prvý Európan v histórii obdržal Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hokejistu play-off.

Bowman bol prvým mužom, ktorý prebral Stanley Cup z rúk kapitána Yzermana. Krátko po tom, čo pohár zdvihol nad hlavu aj sám Yzerman, prišli na rad Hašek, Robitaille, Duchesne a Olausson, skúsení bojovníci, ktorým sa po obdivuhodných kariérach a dlhých rokoch čakania splnil veľký sen.

Príbehy, ktoré v tomto play-off napísali Lidström, Hašek, Robitaille, Duchesne, Olausson a Bowman boli vskutku mimoriadne, no zrejme žiaden z nich sa nevyrovnal tomu, ktorý ponúkol Steve Yzerman. Práve on bol dôvodom, prečo sa mužstvo plné silných individualít dokázalo otriasť zo zlého vstupu do play-off.

Človek by márne hľadal hokejistu, ktorý vo vyraďovacích bojoch 2002 prekročil svoj tieň tak, ako to urobil kapitán Detroitu. Yzerman hrával s pošramoteným pravým kolenom, pre ktoré ani netrénoval a sotva sa na ľade hýbal. Priaznivci, ktorí do domácej arény prichádzali skôr, sa často divili, čo to kapitán pri rozkorčuľovaní stvára. Nebolo dňa, kedy by hokejový svet neobletovali obrázky jeho bolestivého výrazu tváre a lopotného korčuľovania do strán, kedy často padal a vyzeral ako žiačik zoznamujúci sa s ľadom.

Yzerman na lavičku iba odkrivkával, no práve vďaka nemu sa Red Wings obrátili k lepším výkonom. Aj napriek bolestiam získal 23 bodov a v produktivite play-off skončil druhý za Petrom Forsbergom z Colorada.

Mužstvo, ktoré Yzerman viedol, bolo vybudované s jediným cieľom. I vďaka tomu, že na tento cieľ dosiahlo, ho mnoho expertov zaraďuje medzi najlepšie tímy, ktoré kedy pôsobili v NHL. Podľa hlasovania čitateľov magazínu Sporting News (z februára 2011) je to dokonca najlepšie mužstvo všetkých čias.


Emotívny záver sezóny 2001/02, 13.6.2002


Súvisiace články:

Hockeytown Blog - Flag Counter
 


Aktuální články

Reklama